Posledné udalosti
Keď temer skončila s písaním najväčšieho diela – ktoré je vydané v desiatich dieloch s názvom Evanjelium, ako mi bolo odhalené –, Márie Valtorty sa zmocnila nostalgia za svojím Pánom, keď si pomyslela, že ho už viac neuvidí. Ale on ju prišiel potešiť s prísľubom: „Stále budem prichádzať. A len pre teba. A bude to ešte príjemnejšie, lebo budem celkom pre teba… zoberiem ťa vyššie, do čistých sfér čistej kontemplácie… Odteraz budeš už len kontemplovať… V mojej láske ti dám zabudnúť na svet.“ Stalo sa tak 14. marca 1947, v deň jej päťdesiatych narodenín.
Už pred niekoľkými rokmi, 12. septembra 1944, jej Ježiš predpovedal extatickú smrť: „Aká budeš šťastná, keď si uvedomíš, že si navždy v mojom svete a že si tam prišla z biedneho sveta bez toho, žeby si si to bola všimla, prejdúc z videnia do reality ako malé dieťa, ktoré snív o mame a zobudí sa pri nej, ako si ho pritíska k srdcu. Tak urobím s tebou.“
Skutočne, keď jej v lete 1956 prišiel od vydavateľa Pisaniho, po rokoch čakania, prvý hrubý tlačený zväzok diela – prvý zo štyroch objemných zväzkov predpokladaných pre toto strastiplné vydanie pod názvom Poéma o Ježišovi, vydania, ktoré neuvádzalo meno autorky, lebo nechcela byť spoznaná, kým žila –, Mária Valtorta si ho ľahostajne prezrela a položila ho na posteľ, ako keby sa jej to netýkalo. Bol to prvý príznak odpútanosti, ktorý sa časom zvýraznil až tak, že prestala komunikovať, oddala sa sladkej apatii, úplnej odovzdanosti, ktorá však nikdy nevyhasila z jej tváre živosť pohľadu a pokojný výraz.
Vo svojich posledných rokoch života zostala úplne nečinná, jedla, len ak ju nakŕmili, hovorila len tak, že opakovala posledné slová vety, ktorou sa k nej prihovorili. Občas sama od seba zvolala: „Aké je tu slnko!“ a nič iné. (A podľa ošetrujúceho lekára by mala kričať od bolesti.)
Zavše sa stávalo, celkom mimoriadne, že akoby prišla k sebe a odpovedala jasne, výstižne, prorocky. Len na okamih, a znovu zabudla na svet.
Zomrela v slnečné ráno vo štvrtok 12. októbra 1961, ako keby bola uposlúchla slová kňaza, ktorý sa pri nej modlil modlitbu za zomierajúcich: „Proficiscere, anima christiana, de hoc mundo (Odíď, kresťanská duša, z tohto sveta)“. Dožila sa 64 rokov, z toho na posteli ležala 27 a pol roka.
Po dvanástich rokoch, 2. júla 1973, boli telesné pozostatky Márie Valtorty prevezené z Cintorína milosrdenstva vo Viareggio do Florencie, do kaplnky Kapituly vo Veľkom konvente Baziliky Zvestovania Panny Márie.
|
